Recenze: 
Em Mikšík @instapretacia

Jsem tu uzemněná, víš

V literatúre (a nielen v nej) často operujeme s opozíciou mesto (urbánne) – vidiek (rurálne). Základným rozhraním zbierky Lenky Chýle Raná / Deník pastýřky je práve rozvíjanie myšlienky kontaktných a kontrastných aspektov týchto dvoch myšlienkových konceptov. Subjektná osoba zbierky je „mestská intelektuálka“ presadená do prírodnej periférie (navyše vyľudnenej), kde sa hlavnou náplňou jej bytia stáva pasenie oviec.

Pastierstvo má pritom v básnickej tradícii špecifické miesto v podobe žánru bukoliky (Theokritus, Vergílius), čiže pastierskej idyly. Je teda dosť možné, že ak pastierstvo prežíva v našich „mestských“ mysliach dodnes, tak práve v idylizovanej či zromantizovanej podobe. Do tohto medzipriestoru skutočnej činnosti a našej predstavy o nej vstupuje (seba)ironicky aj protagonistka zbierky.

V citovanom úryvku vysvetľuje aktérka svoju motiváciu presunu z urbánneho do rurálneho prostredia – pravdepodobne však nielen akejsi druhej osobe, no tento krok sa snaží zracionalizovať aj vo svojom vlastnom vnímaní. Kľúčovým slovom predmetného výroku je „uzemnenie“. Metaforický, teda obrazný význam tohto výrazu reprezentuje idylický pól – akési zastabilizovanie, vyjadrujúce istú úroveň harmonizovania s okolím.

A domnelú idylickosť potvrdzuje aj význam „uzemnenia“ ako doslovného priľnutia k pôde. Opäť tu ide predovšetkým o kultúrny myšlienkový komplex – spojenie človeka a zeme je výrazným prvkom literatúry a umenia, často však ide o motív, ktorého hlavnou funkciou nie je realistické vyobrazenie „rurálneho“, ale skôr jeho mýtizácia s ideologickým zámerom.

Je tu však aj tretí význam: aktérka je „uzemnená“ práve nesúladom medzi jej intelektualizovanou, kultúrne ovplyvnenou predstavou pastierstva a disharmonickou realitou. Citovaná veta v takomto čítaní mení modalitu z úprimnej snahy odôvodniť vlastné konanie na sebaironické zhodnotenie situácie. Vďaka tomuto záblesku dekonštrukcie ide o podnetný príspevok do uvažovania nad vzťahom medzi urbánnym a rurálnym.